+421 901 712 712
info@filtreaoleje.sk
expedicia-img
Expedujeme do 24 hod. 

90% tovaru

doprava-img
Doprava ZDARMA 

pri nákupe od 90 €

darcek-img
Starostlivo balíme 

aby balík došiel v poriadku

filtreaoleje

Jim Clark: životopis, kariéra, tituly, štatistiky a smrť


28.08.2024
 | 
6 min. čítania.
Zdieľať článok na Facebooku

Narodenie, detstvo a pretekanie v sériach Indy a Le Mans

Jim Clark sa narodil 4. marca 1936 v malom škótskom mestečku Kilmany. Tu vyrastal v prostredí farmárskej rodiny, no už v mladom veku sa prejavil jeho záujem o motorové vozidlá, kedy sa často túlal okolo farmy so záujmom o traktory.

Už počas dospievania sa tak, hoci s tým jeho rodičia nesúhlasili, zapísal do pretekov miestnych rallye, či už cestných alebo do vrchu. To všetko sa odohralo do roku 1960, pričom v 50. rokoch jazdil Clark za tímy Border Reivers aj Lotus Elite. Na národných podujatiach dokonca na vozidlách Jaguar a Porsche získal celkovo 18 víťazstiev.

Ešte zaujímavejšie momenty zažil Clark na pretekoch v Le Mans, kde získal najlepší výsledok práve v roku 1960, keď s vozidlom Aston Martin dosiahol tretie miesto.

Jimovo nadšenie pre rýchlosť a mechaniku ho tak na začiatku dospelého veku nakoniec zaviedlo k účasti nielen na 24 hodín Le Mans, ale aj na pretekoch Indy Cars. Tu sa prvýkrát predstavil v roku 1963 a ihneď si vyjazdil pozoruhodné druhé miesto v celkovom. Rýchlo si tak vybudoval meno vďaka výnimočným jazdeckým schopnostiam.

O dva roky neskôr, v roku 1965, Jim Clark už dominoval a zvíťazil, čím sa zároveň stal prvým pilotom, ktorý vyhral na aute s motorom umiestneným vzadu. V tomto smere išlo o veľký technologický posun vo vtedajšom automobilovom pretekaní.

Debut vo Formule 1 a pôsobenie v sezónach 1960 až 1962

Jimm Clark začal svoju púť vo Formule 1 debutom v roku 1960 na Veľkej cene Holandska v Zandvoorte a to v tíme Lotus, pôvodne ako náhradník. Hoci jeho prvý závod v tejto najprestížnejšej motoristickej sérii nebol bez problémov, keďže ju nedokončil kvôli technickým problémom, ukázal sľubné náznaky pretekárskeho talentu.

V priebehu nasledujúcich sezón 1960 až 1962 si Clark rýchlo vybudoval reputáciu jedného z najtalentovanejších pilotov na okruhu. V roku 1960, napriek niekoľkým odstúpeniam z pretekov pre technické problémy, získal celkovo 10. miesto.

Sezóna 1961 bola pre Clarksa prelomová. Zaznamenal svoje prvé pódiové umiestnenie vo Formule 1 na Veľkej cene Belgicka, kde skončil na treťom mieste.

Tento úspech bol znamením toho, že sa Jim Clark stal skutočne silnou konkurenciou pre ostatných jazdcov. Jeho rýchlosť a najmä neuveriteľná schopnosť udržať vysoké tempo počas celých pretekov, predurčili jeho nasledujúcu kariéru vo Formule 1.

V roku 1962 Clark dokázal, že je nielen rýchly, ale aj schopný konzistentne súťažiť o víťazstvá. V tomto ročníku dosiahol svoje prvé víťazstvo v F1, znova na Veľkej cene Belgicka. Kým v roku 1961 získal 11 bodov a 7. miesto v poradí, v tejto sezóne už bojoval o titul a s 30. bodmi skončil v celkovom hodnotení druhý.

Prvý titul, druhý titul a kariéra v F1 až do sezóny 1967

Jim Clark sa po prvých úspešných sezónach stal vo Formule 1 silou, s ktorou bolo treba počítať. Ukázalo sa to naplno už v roku 1963, kedy získal svoj prvý majstrovský titul. Celkovo v tomto ročníku zvíťazil v siedmich z desiatich pretekov.

Jeho spojenie s tímom Lotus, pod vedením Colina Chapmana, sa stalo symbolom a zároveň neoddeliteľnou súčasťou jeho úspešnej éry v polovici 60. rokov.

Po prvom titule v roku 1963, pokračoval Jim Clark vo vysokom tempe a preukazovaní svojho umenia na trati aj v nasledujúcej sezóne. Titul síce nezískal, no vyjazdil si 3. miesto a 32 bodov. O rok neskôr, v roku 1965, však už opäť dominoval, získal aj svoj druhý majstrovský titul, pričom opäť dosahoval vynikajúce výkony a výsledky.

Vyhral šesť z desiatich pretekov, získal 54 bodov a tak sa zapísal do histórie F1 ako pretekár, ktorý dokázal získať aspoň dva majstrovské tituly. V tomto roku získal aj víťazstvo v pretekoch Indy 500 ako jeden z mála pilotov v histórii F1 vôbec.

V období po svojom druhom titule pokračoval v kariére a aj keď už tretí titul nepridal, stále mal silu a rýchlosť. V roku 1966 získal 16 bodov a 6. miesto, o rok neskôr dokonca až 41 bodov a celkovo skončil v klasifikácii tretí. Vo svojej poslednej sezóne, ktorú mal veľmi dobre rozbehnutú, dosiahol 9 bodov a skončil 11. v poradí.

Jeho smrť v roku 1968, záverečné štatistiky a rekordy

Clark tragicky zomrel 7. apríla 1968 počas pretekov F2 na okruhu v Hockenheime v Nemecku, čo bol pre motoristický svet šokujúci moment. Clarkov Lotus 48 vyšiel z trate a narazil do stromu, čo ukončilo jeho život vo veku iba 32 rokov.

Táto sezóna tak bola pre neho osudová, pričom práve v roku 1968 získal aj svoje posledné víťazstvo v F1, hneď na úvodnej Veľkej cene Južnej Afriky.

Okrem dvoch majstrovských titulov sa Jim Clark zapísal do histórie F1 aj ďalšími pozoruhodnými štatistikami. Počas svojej kariéry vo Formule 1 vyhral 25 z celkovo 72 pretekov, v ktorých štartoval. Dosiahol tiež spolu 33 pódiových umiestnení a 33 pole positions, celkovo nazbieral v Lotuse za 8 rokov 264 bodov.

Jeho rekordy v tej dobe zahŕňali aj najvyšší počet pole positions za jednu sezónu, keď získal 9 pole positions v roku 1963. Clark tiež držal rekord pre najväčší počet víťazstiev v jednej sezóne, keď vyhral 7 pretekov a to v roku 1963 aj v roku 1965.

Okrem jeho úspechov na pretekárskych okruhoch však bol Jim Clark aj významnou spoločenskou osobnosťou tej doby. Napriek úspechom a titulom zostal stále pokorný a skromný, pričom voľný čas veľmi rád trávil vo svojom rodnom Škótsku. Tak, ako aj mnoho iných pilotov tej doby, Jim Clark bola legenda v F1 aj mimo nej.

Zdieľať článok na Facebooku

Heuréka, zákazníci sú s nami spokojní

Prihlásiť sa
Katalóg produktov
expedicia-img
Expedujeme do 24 hod.  90% tovaru
doprava-img
Doprava ZDARMA  pri nákupe od 90 €
darcek-img
Starostlivo balíme  aby balík došiel v poriadku

Ďalšie